Nikto nečíta. Keď už číta, tak nerozumie. A keď číta a rozumie, aj tak zabudne.
Pomaly už od roku 1993 som mal na internete vlastnú stránku a neskôr blog kde som uverejňoval fotky a texty. Možno aj Ty si sa občas zastavil pozrieť čo nové. Roky sa posúvali a aj môj štýl fotografovania sa menil, najskôr fotografie, ktoré by sa dali zaradiť do skupiny anglicky nazvanej street photo. Spolu s mojim priateľom Davidom Beckermanom, sme viedli viac menej izolovaný dialóg. On na svojom blogu a ja na mojom.
Neskôr sa to zmenilo na dokumentárnu tvorbu. Postupne som jednotlivé fotografie začal prezentovať vo forme projektov. Vždy som mal tendenciu napísať ku každej fotke a neskôr ku každému projektu aj malý text. Niekedy som uletel a niekedy to bolo nudné.
Boli časy keď som ukazoval skoro každý deň novú fotku. Bol to pre mňa spôsob ako sa udržať v určitom rytme, nie vždy bola chuť ale rytmus ma udržal v niečom čo sa nedá nazvať tvorivý duch ale skôr zviazanosť či povinnosť neodmlčať sa.
V posledných rokoch sa však stále viac a viac stávalo že jednotlivou fotkou nebolo čo povedať a tak odmlky začali byť dlhšie.
Záleží mi na tom aby som mal z fotografovania radosť a aby to čo vytvorím a ukážem malo význam. Preto som sa rozhodol opustiť loď blogu a prezentovať iba ucelené myšlienky vo forme fotografických esejí.
Samozrejme že ma, ako každého, poteší záujem. Nechcem však aby to bol jediný dôvod pre moju tvorbu. Nehľadaj teda na nasledovných stránkach žiadne hviezdičky, tlačítka LIKE, alebo diskusné komentáre. Napíš mi email, rád Ti odpoviem.
Richard Vanek